DEŇ PIATY: Hmla, pizza a takmer dokonalosť
Dnešný deň nás privítal hustou hmlou, ktorá nám umožnila preskúmať nový rozmer lyžovania – naslepo. Viditeľnosť bola „ideálna“ na cvičenie intuície a schopnosti nasledovať hlas kolegov, ktorí našťastie vzájomne spolupracovali s nevídaným nasadením. Tímový duch dnes žiaril, aj keď slnko nie.
Vlekár mal dnes minimum práce – buď sme sa už naučili nastupovať, alebo nás jednoducho prestalo baviť padať. Každopádne, žiadne výrazné pády sme nezaznamenali, čo je takmer podozrivé. Asi by sme mali viac tlačiť na tréning rizikových situácií.
Na večeru bola pizza – nutrične vyvážená strava pravého športovca, po ktorej nasledoval večerný rozkaz obohatený o sladkosť. Výsledkom bol obrovský pokrok vo výkone všetkých skupín. Už každý lyžuje samostatne a bezpečne na vleku – kto by to bol povedal, že sa dožijeme tohto momentu?
A teraz niečo zo zákulisia: izby boli takmer dokonale upratané (čo prekvapilo aj nás), a v izbe číslo 4 dnes chýbalo iba 0,1 bodu do plného počtu. Predpokladáme, že ten chýbajúci bod zhltla čierna diera, v ktorej sa stratili aj všetky naše fotky z dneška. Na dôkaz nám ostáva len naša pamäť – a tá, ako vieme, je selektívna
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ ŠTVRTÝ: Na svahu sme si doobeda dali opäť poriadne do tela.
Tretia skupina si užívala pluhovanie ako zo starých lyžiarskych príručiek, druhá skupina paralelne ladila štýl (doslova), a prvá skupina sa odvážne vrhala na hrany – zrejme si myslia, že ich čoskoro čaká autogramiáda na svetovom pohári. Všetci sme si to však užili na snehu, ktorý bol dokonalý, ako keby sme si ho objednali rovno z reklamy na lyžiarske stredisko.
Na obed nás čakal kráľ obedov – rezeň. Bol zlatistý a voňavý. Po tomto kulinárskom zážitku sme sa odhodlali na popoludňajšiu prechádzku na Kalváriu. Sneženie bolo ako z rozprávky, romantické a pokojné – teda aspoň do chvíle, keď sme začali naše klasické hry v snehu. Guľovačky, skákanie do závejov a výroba snehových anjelov boli len zahrievacie kolo. Vrcholom bola gigantická snehová guľa, ktorú sme s kolektívnym nasadením dotiahli až na chatu. (Teraz už len dúfame, že nám ju niekto neukradne ako suvenír.)
Večera nám spravila radosť – palacinky. S džemom, nutellou alebo len tak samotné, mizli z tanierov rýchlosťou svetla. A po večeri nás čakalo prekvapenie – mandarínky. Sladké, šťavnaté, presne to, čo sme potrebovali ako bodku za náročným dňom.
Večer sme sa ešte stihli trochu vzdelávať – prednáška o únave a regenerácii nám vysvetlila, aké dôležité je poriadne sa vyspať. Na izbách sme si tieto nové poznatky samozrejme okamžite "prediskutovali" (rozumej: rozprávali sme sa do noci). Zajtra nás čaká nový deň plný zážitkov, snehu a možno ďalšej gigantickej gule!
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
