KONIEC ŠKOLSKÉHO ROKA 2024/2025
Rozlúčka s deviatakmi
Milí deviataci. Je už tu. Váš posledný deň v základnej škole.
Na záver dovoľte pár slov, za nás učiteľov a zamestnancov školy.
Snažili sme sa vám zodpovedne odovzdať všetko, čo sme vedeli a najlepšie, ako vieme. Je mi jasné, že niekedy náš prístup a riešenia nenaplnili vaše očakávania. A možno vás v niektorých prípadoch ovládol spravodlivý hnev. Myslím, že každý z nás už zažil pocit skrivodlivosti a hnevu. Ja ešte chvíľku zostanem v téme a na rozlúčku vám poviem jeden krátky príbeh. Už som ho možno v minulosti spomínal, ale skrýva krásnu myšlienku:
Istá slečna čakala na letisku na lietadlo. Keďže jej let mal meškanie, rozhodla sa, že si na skrátenie času kúpi nejakú knihu. Ku knihe si kúpila aj balíček keksov, pohodlne sa usadila a začala čítať.
Na vedľajšie sedadlo si po chvíli prisadol neznámy muž. Otvoril si časopis a začítal sa doň. Keď si ona vzala z balíčka prvý keks, muž si na jej veľké prekvapenie bez jediného slova tiež zobral jeden. Cítila sa pobúrená jeho správaním, ale nepovedala nič, mysliac si: „To je ale drzosť!”
Zakaždým, keď si ona vzala keks, muž urobil to isté. Popudzovalo ju to čím ďalej, tým viac, ale nechcela robiť scény. Keď už zostával len posledný keks, pomyslela si: „Hádam sa neopováži...?” A muž si s úsmevom vzal posledný keks, rozlomil ho na polovicu a jednu jej podal.
Tak to už bolo priveľa. Urazene zavrela knihu, zobrala si veci a odišla do nástupnej haly. Keď sa konečne usadila v lietadle a otvorila svoju tašku, aby si vybrala knihu a pokračovala v čítaní, na svoje obrovské prekvapenie v nej objavila balíček s keksami. Nerozbalený a nedotknutý!
Ako veľmi sa zahanbila... Úplne zabudla, že si svoj balíček s keksami nechala v taške! Nechápala, ako sa mohla tak zmýliť...
Ten muž na letisku sa s ňou podelil s keksami bez problémov, bez námietok, bez akéhokoľvek vysvetľovania... s úsmevom a ona si pritom rozčúlene myslela, že jej drzo berie keksy; a teraz už nemá žiadnu možnosť, aby mu to vysvetlila, alebo sa mu aspoň ospravedlnila.
Vyplýva z toho len jedno: skôr ako sa nahnevám, mal by som sa zamyslieť!
Možno ten, kto nemá pravdu, som práve ja.
Ďakujem za pozornosť, dúfam, že som vás týmto krátkym príbehom nenahneval. A že keď stretnete na ulici o týždeň, mesiac, alebo 2 roky ktoréhokoľvek z nás, vašich už bývalých učiteľov - venujete nám úsmev a pozdrav. Je to pre vás maličkosť, no pre nás veľká energia do ďalšej pedagogickej práce.
PaedDr. Pavol Sagan
Riaditeľ ZŠ v Cíferi
