Inštitút INEKO zverejnil hodnotenie základných a stredných škôl na Slovensku za školský rok 2024/2025. Základná škola v Cíferi sa v rámci Trnavského kraja umiestnila na vynikajúcom 5. mieste spomedzi všetkých hodnotených škôl.
Aktuality
Rebríček hodnotenia škôl - ZŠ v Cíferi na 5.mieste
LVVK 2025/26 2. turnus
Lyžiarsky sonet na záver, ktorý nespĺňa definíciu sonetu (Koľektív inštruktorov)
Country roads, take me home, v hlavách nám hrala,
od včerajšieho karaoke sa táto pieseň hymnou stala.
Trošku vietor ráno so stromami pohyboval,
ale srieň na stromoch nám krásu Oravy potvrdzoval.
33 detí zlyžovalo najväčšiu strminu,
to je hodné lyžiarskeho hrdinu.
Lyže aj lyžiarky vyčistené skvele boli,
do požičovne sa v rekordnom čase vrátili.
Menu bolo skvelé do piatka
na obed sme zjedli plátky kuriatka.
Večeru oživila buchta parená so šľahačkou,
rozžiarila očká, brušká a jej konzumácia bola hračkou.
Izba číslo deväť najlepšia bola od pondelka,
vyhrala medovník, aj pochvalu zdravotníka.
Na večernom rozkaze sa veľa ďakovalo,
závidieť nám môže aj národné divadlo.
Ďakovný dopis od detí dostal „Koľekťív inštruktorov“,
takže zajtra môžeme ísť spokojní domov.
Správa z lyžárského výcviku – den pátý (f cíferčine - berte z rezervu)
Ráno zme odtáhli firhonky a vidzeli jak za oknom padá snach. Tag zme sa dočkali pátého dna lyžárského výcviku. A veru, už je to vidzet. Už tam tolko nebaštrngujeme. Na izbách už neny neporádek. Šeci už nejako zlyžujú svach. Négdo s pomocu, négdo bez, négdo jako Marcel Hiršer a négdo jako mech krumpél. Ale dole sa dostane úplne každý. Šlapat do kopca už nemosí nygdo, lebo nás na kopec vyvézol vlek alebo lanofka, no proste paráda.
V ochranných sícách neska nebolo bohvíjak vela úlofkof, naše ryby asi mali fajront. Na svahu bola hmla jak mléko, nevidzeli zme ani lyžára pred sebu, len nejaký cín sa mihal. Celý den snežilo a my zme lyžuvali jako surferi po snahových dunách. Raz lad, raz kopa snahu. Dobré bolo, že cez tú hmlu zme teho moc nevidzeli, a preto zme sa nebáli spuscit lyže dole kopcom. Pani učitelka mala neska nápad, že by aj bez lyží lyžuvala, naščascí si to uvedomila skór, než by ju zramuval jej žák.
Na frištuk boli švécke stoly. Na obed bol segedín z knedlu. Ten veru dobre padol. Na večeru zedli dzeci šecky cestoviny s kuracím masom a syrovú omáčku.
Po večernom rozkaze sa rozbehol parádny program. Prebehlo karaoke. Najvačší úspech mala pesnička Červený kachel, bílá pec. Slová poznal úplne každý, len melódia si nejako išla po svojem. Vyhráli vlasne šeci, ale najlepšé izby boli 6, 9 a 7, no izba číslo 5 im veru bola v patách.
Tag končí pátý den. Zme zmorduvaní, zasnežení, ale spokojní jak blcha v kožuchu. Správa je dopísaná a móžeme ícit spokojne drichmat.
Open AI, kolektíf inštruktoróf
Preklad do slovenčiny:
Správa z lyžiarskeho výcviku – deň piaty (v cíferčine - berte s rezervou)
Ráno sme odtiahli záclony a videli sme ako za oknom padá sneh. Tak sme sa dočkali piateho dňa lyžiarskeho výcviku. A veru, už je to vidieť. Už tam toľko nešpekulujeme. Na izbách už nie je neporiadok. Všetci už nejako zlyžujú svah. Niekto s pomocou, niekto bez, niekto ako Marcel Hirscher a niekto ako vrece zemiakov. Ale dolu sa dostane úplne každý. Šliapať do kopca už nemusí nikto, lebo nás na vrch vyviezol vlek alebo lanovka, no proste paráda. V ochranných sieťach dnes nebolo bohvieako veľa úlovkov. Naše ryby asi mali voľno. Na svahu bola hmla ako mlieko, nevideli sme ani lyžiara pred sebou, len nejaký tieň sa mihal. Celý deň snežilo a my sme lyžovali ako surferi po snehových dunách. Raz ľad, raz hŕba snehu. Dobré bolo, že cez tú hmlu sme toho veľa nevideli, a preto sme sa nebáli pustiť lyže dolu kopcom. Pani učiteľka mala dnes nápad, že by aj bez lyží lyžovala, našťastie si to uvedomila skôr, než by ju zrazil jej žiak. Na raňajky boli švédske stoly. Na obed bol segedínsky guláš s knedľou. Ten nám veru dobre padol. Na večeru zjedli deti všetky cestoviny s kuracím mäsom a syrovou omáčkou. Po večernom rozkaze sa rozbehol parádny program. Prebehlo karaoke. Najväčší úspech mala pesnička Červený kachel, biela pec. Slová poznal úplne každý, len melódia si nejako išla po svojom. Vyhrali vlastne všetci, ale najlepšie izby boli 6, 9 a 7, no izba číslo 5 im veru statočne bola v pätách.Tak končí piaty deň. Sme unavení, zasnežení, ale spokojní ako blcha v kožuchu. Správa je dopísaná a môžeme ísť spokojne spať.
Open AI, kolektív inštruktorov
Deň štvrtý na lyžiarskom výcviku – opera v niekoľkých dejstvách
Predohra (ráno, hmla, odhodlanie)
Ach, ráno! Zaznel budíček a s ním aj hrdinský chorál vyvolených, ktorí zdolali Vitanovský výšvih alpským štýlom. Niektorí. Ostatní ich morálne podporovali z diaľky. No sláva! Konečne sme sa dostali na vlek – miesto, o ktorom sa dovtedy len šeptom rozprávalo, akoby išlo o mýtického tvora.
Prvé dejstvo (dobýjanie Vrchdolíniek)
Vrchdolinky padli. Lanovka nás niesla hore ako operná ária nesie soprán. Deti boli šťastné, usmiate, plné radosti. My, pedagógovia, sme zvolili zostup pešo, lebo umenie si vyžaduje obetu. Nasledovala krásna túra Oravským lesom. Najprv les, potom zasnežené lúky, kde sa žiaci kĺzali po snehovej krustičke ako baletky na ľade..
Medzihra (termoska v hlavnej úlohe)
Napätie! Dráma! Naháňali sme termosku, ktorá sa rútila dolu kopcom ako boby na laďovom tobogane. Publikum zatajilo dych. Termoska prežila. My tiež.
Druhé dejstvo (rozprávková krajina)
Krajina vyzerala ako z rozprávky. Na lúke chýbali už len herci Trávniček so Šafránkovou a do toho by mohol zaznieť "božský Kája" : „Kdepak ty vtáčku hnízdo máš“. Na vrchu zaznel hlas nášho pána zdravotníka, ktorý deťom čítal rozprávku. Bola to kultúrna vložka hodná národného divadla. Deti pritom zistili zásadnú pravdu života: vo Vitanovej sú buď dve COOP Jednoty, alebo kráčame v kruhu. Filozofia hodná antiky.
Tretie dejstvo (COOP Jednota - chrám hojnosti)
Dorazili sme do COOP Jednoty, kde sa nakupovalo sladké, tekuté a ešte sladšie, akoby ani voda netiekla a cukor bol základná potravina. Ekonomika regiónu si vydýchla.
Finále (jedlo, hra, sláva)
Na obed nás čakal kurací "Wiener Schnitzel" so zemiakovou kašou, nadýchanou ako čerstvý večerný sneh. Neskutočná gastronomická ária fortissimo. Večera? Palacinky. Potlesk v stoji. Po večernom rozkaze nasledoval kvíz a víťazom sa stala izba číslo 3, ktorá si odniesla nehynúcu slávu (aspoň do zajtra).
Záverečný zbor:
Štvrtý deň skončil. Nohy boleli, líca žiarili, termoska žila. Opona padá. Pokračovanie zajtra.
Open AI a dirigenti
8Deň tretí na lyžiarskom výcviku: Správa z divokej Vitanovej
Keď slnko vyšlo nad Roháče ako zlatá minca hodená na obzor Divokého západu, vedeli sme, že tretí deň bude stáť za to. Ráno bolo jasné, výhľady široké ako prérie a chuť do jedla rýchlejšia než prst pištoľníka. Párky na raňajkách mizli takou rýchlosťou, že by im nestihol ujsť ani najrýchlejší kôň z Texasu.
Na svahu sme objavili revolučnú metódu výcviku. Stačí svah so sklonom jedného stupňa a dĺžkou tri metre. Presne toľko, aby sa aj najväčší zelenáč cítil ako ostrieľaný kovboj na lyžiach.
No a ako v každom správnom westernovom mestečku, aj tu sa objavili legendy. Jeden z lyžiarov sa pokúsil zavŕtať do snehu tak hlboko, že po sebe zanechal len zabodnuté lyže trčiace zo zeme. Ukázal "papuľák" hodný pamätnej tabule v saloone.
Zaznel aj pamätný dialóg dňa:„Pani učiteľka, videli ste tú dieru v záchrannej sieti?“„Ty si ňou prešiel?“„Nie… ja som ju spravil.“
Na obzore sa zrodil nový zjazdársky talent. Po celodennom tréningu oblúkov v poslednej jazde vyhlásil, že oblúky sú pre slabých a vydal sa rovno ako šíp vystrelený z luku.
Na obed nás čakal tanier rizota, po ktorom sme nabrali silu ako po poriadnej fazuli u šerifa. Konský dostavník by nestačil servírkam, ktoré nám nosili skvelú pizzu. Stopy po nej by nenašiel ani Winnetou.
A napokon sa objavila aj skupinka lyžiarov, ktorí dnes vymenili radosť z jazdy za niečo vzácnejšie. Usadili sa pri svahu s termoskami čaju v rukách. Nešlo o lyžovanie. Išlo o pocit. O ten krátky okamih slobody, keď čas prestane existovať, svah nikam neutečie a teplý čaj chutí lepšie než víťazstvo v zjazde. Sedeli, popíjali a hľadeli do diaľky s výrazom ľudí, ktorí síce nelyžujú, ale v tej chvíli sú slobodní. Prestávky sa naťahovali a minúty plynuli pomaly.
Taký bol tretí deň na našom lyžiarskom Divokom západe. Deň plný pádov, hrdinov, legiend a dobrého jedla.
Open AI a "šesť statočných"
Deň druhý na lyžiarskom výcviku: Záhada, bežkovanie, módna prehliadka
Ráno sa nieslo v znamení detektívnej práce. Vyhlásili sme pátranie po lyžiach, ktoré sa záhadne "vyparili" z lyžiarne. Dodnes netušíme, či odišli na vlastný výcvik, alebo si len potrebovali oddýchnuť. Medzitým sme riešili aj záhadu nepasujúcej lyžiarky do lyží. Zrejme si lyže vybrali iného majiteľa.
Tri družstvá už úspešne brázdia svahy pomocou lanovky či vleku, zatiaľ čo jedno družstvo objavilo čaro bežkovania a popri tom poctivo nacvičuje aj biatlonovú "ležku". Dosiahli sme aj rekord v počte pádov a následných vstávaní. Niektorí zvládli postaviť sa zo zeme možno aj 100-krát (toto číslo nemáme overené, lebo skrutátor sa dnes nedostavil). Klobúk dole!
Pani učiteľka po celoročnom posilňovaní predviedla, že už dokáže nielen zdvihnúť lyžiara, ale ho aj symbolicky pozdvihnúť do vzduchu. Následne šprintovala do lyžiarne po kolieska na vyznačenie trate. Kondícia hodná profesionálky.
Na obed sme všetko zjedli (áno, naozaj všetko). Bravčový perkelt s cestovinami zmizol rýchlejšie než ranné lyže a výborný koláčik ako dezert bol už len čerešničkou na torte. Večera v podobe tortilly s hranolkami nás definitívne presvedčila, že hlad tu nemá šancu.
Večerný rozkaz zahájila módna prehliadka, po ktorej sme zagratulovali oslávenkyniam Tamarkám. Deň sme uzavreli s vedomím, že na tomto lyžiarskom výcviku sa nudiť jednoducho nedá.
Open AI a "koľekťív" inštruktorov
3Prvý deň lyžiarskeho výcviku: testovanie snehu v praxi
Prvý deň nášho lyžiarskeho výcviku sa niesol v znamení zoznamovania – so snehom, výstrojom a realitou horského prostredia. Už cestou v autobuse nás prekvapil pozdrav z Fun Rádia, kde zavolal jeden z našich žiakov a nezabudol srdečne pozdraviť pánov učiteľov, pána zdravotníka aj pani učiteľku. Ranná sláva bola vybavená a zvyšok dňa pred nami.
Po príchode nasledoval presun do požičovne, kde si žiaci išli požičať lyže. Počas presunu však nastala mierna dezorientácia – žiaci intenzívne hľadali pána učiteľa - pána riaditeľa "Petra" Sagana. Pred požičovňou padla zásadná otázka: "Na koho vlastne čakáme?" Odpoveď pani učiteľky znela stručne a výstižne: „Na Godota.“ Čakali sme. Neprišiel. Ale náladu to nepokazilo.
Po úspešnom požičaní lyží sme si vyskúšali šmykľavosť miestnych svahov, miestami aj nedobrovoľne. Následne namiesto plánovanej prechádzky prebehla guľovačka – žiaci verzus páni učitelia. Víťaz nebol oficiálne vyhlásený, no bolo jasné, že sneh lietal rovnako spravodlivo na obe strany a autorita učiteľov neutrpela.
Po večernom rozkaze nasledovala adrenalínová súťaž v obliekaní do kompletného lyžiarskeho výstroja. Víťazom sa stala izba číslo 8, v tesnom závese izba číslo 10. Rozhodovali sekundy, zipsy a schopnosť nájsť druhú rukavicu. Niektorí sa pritom dosť zapotili. A čuduj sa svete opäť sa vyskytli prvé problémy s identifikáciou lyžiarok. Poprosíme. na matematike doučiť rozdiel medzi číslami 3 a 30, nakoľko ich nevieme rešte rozlíšiť.
Deň sme zakončili večerou v podobe soté, ryže a hranoliek. Prvý deň máme úspešne za sebou – lyže požičané, sneh otestovaný a dobrá nálada zabezpečená. Pokračujeme zajtra.
Open AI a "koľekťív" inštruktorov
1
Hollého pamätník
Dňa 27. januára sa žiaci 1. stupňa našej školy zúčastnili školského kola recitačnej súťaže Hollého pamätník. Táto súťaž je zameraná na umelecký prednes poézie a prózy a nesie meno významného slovenského básnika Jána Hollého. Malí recitátori sa na svoje vystúpenia svedomito pripravovali a pred porotou predniesli rôznorodé básne a ukážky z prózy a poézie. Nechýbala odvaha, radosť z prednesu ani pekné umelecké prejavy.
Všetci účastníci ukázali, že majú vzťah k literatúre a že hovorené slovo im nie je cudzie. Porota mala neľahkú úlohu, pretože výkony žiakov boli na rovnakej úrovni. Najlepší recitátori boli ocenení a víťazi budú našu školu reprezentovať v ďalšom kole súťaže. Umiestnenie žiakov bolo nasledovné:
V kategórii próza boli úspešní títo žiaci:
1. miesto – Hannah Augustínová zo 4.A
2. miesto – Michal Havran z 3.B
3. miesto – Rebeka Supeková zo 4.B
V kategórii poézie boli úspešní títo žiaci:
1. miesto – Ján Baláž zo 4.B
2. miesto – Michal Gablas zo 4.A
3. miesto – Tatiana Mičáková z 3.B
Všetkým zúčastneným žiakom ďakujeme za snahu a odvahu a víťazom srdečne blahoželáme!
Kariérový poradca
Aktualizovali sme modul Kariérový poradca
LVVK 2025/26 1. turnus
Deň šiesty: Správička z posledného dníčka lyžiarskeho výcviku.
Ránko sme si peknučko–krásnučko vyšliapali na samučký vrcholček zjazdovečky, aby sme si urobili gýčové fotečky ako z knižôčky „Lyžovanie pre začiatočníkov“. Chceli sme mať celý dníček na čo spomínať, lebo potom… potom prišla hmlička. Nielen taká obyčajná, ale poriadna mliečna polievočka, v ktorej by sa stratila aj vlastná lyžička.
Legenda (overená asi tak na 37 %) hovorí, že na lanovečke bolo 28 lyžiarikov. V tej hmlíčke sme však videli maximálne tri siluetky a jednu paličku, takže rúčku do ohníčka za to nedáme. Lyžovalo sa však výborne, lebo keď nikto netuší, kam ide, ide sa všade rovnako rýchlučko a s rovnakým entuziazmíčkom. Na obedíku sme si pochutnali na kuracích plátočkoch s ryžou. Brušká boli spokojnučké a tváričky usmiate. Večerôčka nás potešila francúzskymi zemiačikmi, ktoré Francúzsko nikdy nevidelo, ale nám aj tak veľmi chutili.
Zaradenie ružovučkých do prvého družstva prinieslo neskutočné zrýchlenie všetkých zúčastnených lyžiarikov. Pri odovzdávaní lyžiarskej výbavičky sme si vypočuli veľkú pochvalu na lyžovanie našich cíferských žiačikov, ktorú pán – po tom, čo videl naše „majstrovské“ výkony – s vážnou tváričkou považoval za športovú školičku. Dnes mali všetky izbičky okrem jednej plných 10 bodíčkov. Pri večernom rozkaze zožali potlesk úplne všetci účastníci vrátane inštruktorov, zdravotníka, kuchárok a vlekárov.
Zajtra sa už balíme domov a tešíme sa, že vám predvedieme naše lyžiarske majstrovstvá v našom novom lyžiarskom stredisku "Smecisko Juch". Nevieme, či nám bude stačiť, keďže sme taaakí dobručkí, preto si dovoľujeme poprosiť o zasneženie aj severnej stranôčky. Pre istotku.
A na záver motto tohtoročného kurzíčku: Nesmejte sa, každý raz začínal. 1
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
Poznámky pod čiarou:
1 V jeden chýrny večer sme pozerali video z lyžovania. Bol zaznamenaný pád pani učiteľky. Väčšina žiakov sa smiala. Jeden žiak však nevedomky, že išlo o pani učiteľku vyhlásil tento výrok.
Deň piaty: Správa z lyžiarskeho výcviku – oficiálny report zo svahu (takmer športový)
Ráno nás privítala zjazdovka v tvrdej pretekárskej úprave, skôr ľadová aréna než rekreačný svah. Adaptácia prebehla okamžite – pani inštruktorka predviedla ukážkový tandemový presun zhora, keď svoju zverenkyňu bezpečne dopravila dolu svahom v náručí a na chrbte, pričom nepoužila padák. Disciplína zatiaľ nie je zaradená do svetového pohára, no technická známka by určite bola minimálne 9,5.
Na veľkej lanovke dnes absolvovalo výškový tréning 24 výborne pripravených lyžiarov. Rýchlostné parametre jazdy sa pohybovali na hranici fyzikálnych zákonov, čo malo za následok, že niektorým pretekárom vypadla pätka viazania – jasný dôkaz maximálneho nasadenia.
Obed bol zostavený v duchu športovej výživy: brokolicový krém s krutónmi ako zahriatie svalstva, segedínsky ako hlavný energetický príjem a mäkučká knedľa ako ideálny sacharidový finiš.
Popoludní sme nastúpili na dažďový tréning, ktorý preveril nielen techniku oblúkov, ale aj psychickú odolnosť pretekárov. Lyžiarske okuliare sa pokryli dažďovými kvapkami, ktoré výrazne znížili viditeľnosť – miestami sme jazdili skôr podľa intuície než podľa terénu. Tento tréning bol zameraný na orientáciu v zhoršených podmienkach a testovanie vodoodolnosti výstroja. Niektoré bundy obstáli, iné boli preradené do kategórie „po sezóne“. Ojedinele sa vyskytli aj "prepotené nohavice" od mokrej lanovky.
Večera v podobe penne s kuracím mäsom a syrovou omáčkou doplnila energiu po náročnom dni. Povolenie večerných návštev vyvolalo emócie hodné finále majstrovstiev sveta – burácajúci aplauz, ovácie a standing ovation.
Lyžiareň je už dva dni v súťažne upratanom stave, čo považujeme za stabilný výkon na úrovni elitných tímov. Bodové hodnotenie izieb: všetky izby dosiahli 8 bodov, izba číslo 9 vybojovala 9 bodov a dokonalých 10 bodov získala izba číslo 6 – čistý upratovací hetrik.
Výrazné zlepšenie zaznamenal aj náš pán zdravotník, ktorý dosiahol výkon 250 metrov za 4 sekundy. Podľa neoficiálnych zdrojov ide o kombináciu šprintu, zjazdu a teleportácie.
Podľa našich lyžiarov zajtra zaradíme do lyžiarskej choreografie nové prvky ako chlór, zinok a „magnát“. Trénerský tím zatiaľ dolaďuje taktiku, no očakávame vysoké bodové hodnotenie aj silný divácky zážitok.
Pokračujeme zajtra. Forma rastie, tempo sa zvyšuje a humor drží stabilnú líniu.
PS. Máme len jeden záber z lyžiarne, pretože všetci športoví fotografi sú na Majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
Deň štvrtý – romantika v hmle, rezeň v žalúdku a pizza na obzore
Ráno nás privítala hmla taká hustá, že by sa dala krájať. Slniečko sa však nevzdalo a občas sa cez ňu predralo, akoby nám chcelo povedať: „Nebojte sa, som tu… len trochu hanblivé.“ Na svahu bol menčester hodný katalógu a zjazdovka v takej kvalite, že vydržala celý deň – čo je malý zázrak, skoro ako suché ponožky po celom dni lyžovania.
Pády sme minimalizovali na minimum, čo v preklade znamená, že sa padalo len vtedy, keď to malo umelecký alebo pedagogický význam.
Na obed prišiel legendárny rezeň – chrumkavý, poctivý a taký dobrý, že by si zaslúžil vlastnú oslavnú pieseň. Po ňom nasledovala vychádzka do dediny, výstup na kalváriu (test fyzickej kondície a psychickej odolnosti v jednom) a spontánna guľovačka so zdravotníkom, ktorý si tak preventívne overil vlastnú pohotovosť.
Silný didaktický moment nastal, keď inštruktorka zaregistrovala žiaka sediaceho v snehu a zaznela pamätná veta:„Postav sa, ak tam chceš sedieť.“ Filozofická myšlienka dňa, ktorá sa zapíše do dejín lyžiarskych výcvikov.
Nasledovali radovánky v snehu, nákup v Coop Jednote (kde sme objavili, že hladní ľudia robia veľmi zaujímavé nákupné rozhodnutia) a dramatický šprint na chatu, aby sme ju stihli ešte pred západom Slnka. Bežali sme ako Forrest Gump – len sme mali od začiatku cieľ: bola ňou výborná večera.
A tá stála za to. Pizza. Horúca, voňavá, dokonalá bodka za dňom, ktorý mal všetko: hmlu, slnko, sneh, rezeň, smiech aj trochu tej horskej romantiky.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
2Deň tretí: Denný report z lyžiarskeho výcviku – Snow edition deluxe
Do rána nám pribudlo skromných 5 cm snehu a keďže počasie dnes zjavne podpísalo zmluvu na full-time performance, sneženie pokračovalo celý deň. Svah sa premenil na autentickú alpine experience, ktorú by pokojne mohli zaradiť do propagačných materiálov. Všetci účastníci už dnes ovládajú paralelné postavenie lyží – áno, aj tí, o ktorých sme ešte včera mali isté pochybnosti.
Gastrosekcia dňa nesklamala: na obed rizoto (Italian vibes v školskom remixe) a na večeru palacinky – čistý comfort food, ktorý výrazne prispel k regenerácii tela aj ducha.
V skupine ružových sa odohrala nezabudnuteľná turniket episode. Nie rozdelenie pred a za – to by bolo príliš jednoduché. Jedna noha ostala pred turniketom, druhá za. Telo síce fyzicky prítomné, ale mentálne rozdelené na dve časové pásma. Bonusový level bol dosiahnutý, keď sa podarilo navliecť lyžiarku priamo na turniket, čím vznikla situation na pomedzí športu, umenia a technickej poruchy.
Zelení a neónoví predviedli hadíka na úrovni synchronized skiing. Plynulý presun celým svahom bez zastavenia, čistý flow a ukážkový teamwork. Pravda, nie každému sa podarilo pripojiť na koniec hadíka. Dôvody zatiaľ skúmame – buď išlo o rozdielnu rýchlosť vláčika (hadíka), alebo dotyčný omylom nastúpil na "osobák", zatiaľ čo zvyšok partie už fičal v rýchliku.
Každú jazdu lanovkou smerom hore nám spríjemňovala legendárna Zelená vlna Rádia Expres. Celý deň sme počúvali nekonečný dopravný podcast o poľadovici, skrížených kamiónoch a kolapse infraštruktúry naprieč Slovenskom. Bolo až surrealistické počúvať o apokalypse na cestách, zatiaľ čo my sme sa nachádzali v rozprávkovo zasneženej krajine bez jediného kamióna.
Nakoľko snehu bolo viac než dosť, niektorí si vyskúšali aj freeride – čistý adrenaline rush. V dnešných white-out podmienkach bolo miestami náročné určiť, kde končí zjazdovka a kde začína nekonečná snehová pokrývka, ale orientačný zmysel (a šťastie) fungovali spoľahlivo.
A hoci sme celý deň poctivo natáčali, kamera bola pustená takmer nonstop a vznikali zábery hodné celovečerného dokumentu. Nemáme ani jeden jediný záznam. Dôvod? Zle založená pamäťová karta. Classic production fail. Pamäť máme plnú… ale len tú vlastnú.
V noci sa spalo výborne. Dokonca až tak kvalitne, že niektorí účastníci takmer zaspali aj na raňajky. Regenerácia level: expert.
Dnes to bola čistá slayáda. Pokračujeme zajtra. Stay tuned.
Open AI, team of instructors, vacationists
Deň druhý spolu s dňom prvým
Vo Vitanovej čas plynie rýchlejšie než lyžiar po menčestri – ani sme sa nenazdali a bol tu druhý deň lyžiarskeho výcviku. Cesta autobusom cez najdlhší tunel na Slovensku, tunel Višňové, prebehla bez komplikácií. V sprievode krásnej zasneženej krajiny sme docestovali do Vitanovej. Jediné, čo nás mierne zaskočilo, bolo obrovské množstvo snehu. Ešteže sme mali dobrú zimnú obuv. Záťaž v podobe ťažkých kufrov, lyží a lyžiarok nás neohrozila pri prechode snehom.
Pôvodný plán písať správu sme rýchlo prehodnotili – prednosť dostalo testovanie lyžiarskeho oblečenia priamo v teréne, teda po kolená v snehu. Výsledok? Oblečenie obstálo… niektoré kúsky však museli absolvovať sušiacu kúru pomocou fénu.
O hlad rozhodne núdzu nemáme. Včera večer nás potešilo kuracie soté, dnes na obed bravčové a deň sme symbolicky uzavreli tortilou s kuracím mäsom a čerstvou zeleninou. Energia na svahu je teda zabezpečená.
A teraz správa, ktorá sa zapíše do histórie našich lyžiarskych výcvikov: nemáme ani jedného nelyžiara. Všetci sa už dokážu dostať na svah – niektorí elegantne lanovkou, iní s rešpektom pomocou vleku. Každopádne, hore sa dostanú všetci. Dole… to už je iný príbeh.
Celú noc snežilo a do rána pribudlo približne 20 cm čerstvého snehu. Do rozprávkového rána nás zobudil zvuk ratraka, ktorý nám pripravil dokonalý menčester. Výsledok? Radosť z lyžovania, úsmevy pod helmami a pocit, že lepšie to už ani nejde.
A ak áno… dáme vedieť zajtra.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorovov
6
Prednáška o zdravej výžive
Dňa 15. 1. 2026 sa počas vyučovania uskutočnila prednáška o zdravej výžive, ktorú pre žiakov 9. ročníka realizoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave. Žiaci sa oboznámili so zásadami zdravej výživy, zdravého životného štýlu, ako aj s praktickými odporúčaniami a tipmi, ktoré môžu uplatniť v každodennom živote. Prednáška bola zameraná na podporu správnych stravovacích návykov a prevenciu civilizačných ochorení.
Ďakujeme Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Trnave za príjemnú a hodnotnú prednášku.
Žiaci na hodinách techniky
Žiaci na hodinách techniky počas prvého polroka nezaháľali. S veľkým nasadením a tvorivosťou pracovali na rôznych praktických úlohách, pri ktorých si osvojovali nové zručnosti a techniky spracovania materiálov. Oboznámili sa s prácou s papierom, drevom aj drobnými technickými prvkami, rozvíjali jemnú motoriku, technické myslenie a schopnosť spolupracovať.
Výsledky ich snaženia si mohli pred Vianocami pozrieť spolužiaci aj učitelia na malej výstave žiackych prác, ktorá bola umiestnená v oddychovej zóne na treťom poschodí. Výstava spríjemnila predvianočný čas a ukázala, že technika je predmet, kde sa šikovné ruky stretávajú s dobrými nápadmi.
Ďakujeme žiakom za ich prácu a kreativitu a tešíme sa na ďalšie technické výzvy v druhom polroku.
Školská knižnica
Aktualizovali sme modul Školská knižnica
PF 2026
Milí žiaci, želáme Vám úspešný a inšpiratívny rok 2026, plný poznania. Nezabudnite, že po prázdninách sa opäť stretneme v škole vo štvrtok 8. januára 2026.