DEŇ ŠIESTY: Máme hotovo!
Všetci dnes lyžovali na veľkom svahu. Tí odvážnejší na celom, tí opatrnejší na polovici. Dokonca už všetci vieme bezpečne zastaviť – väčšinou ešte na svahu, nie až v lese.
Na obed sme sa konečne dočkali syra, niektorí naň čakali už od pondelka. A tety kuchárky nás prekvapili skvelým koláčikom, ktorý bol taký dobrý, že sme chvíľu ani nevedeli, či sme ešte na lyžiarskom, alebo v luxusnej cukrárni.
Večer pán učiteľ Kuchar zhodnotil výkony všetkých skupín, a hoci sme ešte neprekonali Petru Vlhovú, všetci sme o míľový oblúk lepší než na začiatku. Pán zdravotník nás pochválil za poriadok na izbách – tí najporiadnejší boli odmenení sladkosťou, zvyšok zas len silnou motiváciou zlepšiť sa.
Veľké poďakovanie patrí tetám kuchárkam, ktoré nám každý deň varili s láskou (a trpezlivosťou), pánom vlekárom, ktorí nás statočne ťahali hore svahom, a všetkým, ktorí sa o nás starali a zabezpečili, že sme si tento týždeň užili naplno.
Zajtra odchádzame domov. Bude nám smutno, že sa končí tento skvelý týždeň plný zábavy, zážitkov a prvých úspešných oblúčikov na snehu. Ale spomienky nám ostanú.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ PIATY: Hmla, pizza a takmer dokonalosť
Dnešný deň nás privítal hustou hmlou, ktorá nám umožnila preskúmať nový rozmer lyžovania – naslepo. Viditeľnosť bola „ideálna“ na cvičenie intuície a schopnosti nasledovať hlas kolegov, ktorí našťastie vzájomne spolupracovali s nevídaným nasadením. Tímový duch dnes žiaril, aj keď slnko nie.
Vlekár mal dnes minimum práce – buď sme sa už naučili nastupovať, alebo nás jednoducho prestalo baviť padať. Každopádne, žiadne výrazné pády sme nezaznamenali, čo je takmer podozrivé. Asi by sme mali viac tlačiť na tréning rizikových situácií.
Na večeru bola pizza – nutrične vyvážená strava pravého športovca, po ktorej nasledoval večerný rozkaz obohatený o sladkosť. Výsledkom bol obrovský pokrok vo výkone všetkých skupín. Už každý lyžuje samostatne a bezpečne na vleku – kto by to bol povedal, že sa dožijeme tohto momentu?
A teraz niečo zo zákulisia: izby boli takmer dokonale upratané (čo prekvapilo aj nás), a v izbe číslo 4 dnes chýbalo iba 0,1 bodu do plného počtu. Predpokladáme, že ten chýbajúci bod zhltla čierna diera, v ktorej sa stratili aj všetky naše fotky z dneška. Na dôkaz nám ostáva len naša pamäť – a tá, ako vieme, je selektívna
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ ŠTVRTÝ: Na svahu sme si doobeda dali opäť poriadne do tela.
Tretia skupina si užívala pluhovanie ako zo starých lyžiarskych príručiek, druhá skupina paralelne ladila štýl (doslova), a prvá skupina sa odvážne vrhala na hrany – zrejme si myslia, že ich čoskoro čaká autogramiáda na svetovom pohári. Všetci sme si to však užili na snehu, ktorý bol dokonalý, ako keby sme si ho objednali rovno z reklamy na lyžiarske stredisko.
Na obed nás čakal kráľ obedov – rezeň. Bol zlatistý a voňavý. Po tomto kulinárskom zážitku sme sa odhodlali na popoludňajšiu prechádzku na Kalváriu. Sneženie bolo ako z rozprávky, romantické a pokojné – teda aspoň do chvíle, keď sme začali naše klasické hry v snehu. Guľovačky, skákanie do závejov a výroba snehových anjelov boli len zahrievacie kolo. Vrcholom bola gigantická snehová guľa, ktorú sme s kolektívnym nasadením dotiahli až na chatu. (Teraz už len dúfame, že nám ju niekto neukradne ako suvenír.)
Večera nám spravila radosť – palacinky. S džemom, nutellou alebo len tak samotné, mizli z tanierov rýchlosťou svetla. A po večeri nás čakalo prekvapenie – mandarínky. Sladké, šťavnaté, presne to, čo sme potrebovali ako bodku za náročným dňom.
Večer sme sa ešte stihli trochu vzdelávať – prednáška o únave a regenerácii nám vysvetlila, aké dôležité je poriadne sa vyspať. Na izbách sme si tieto nové poznatky samozrejme okamžite "prediskutovali" (rozumej: rozprávali sme sa do noci). Zajtra nás čaká nový deň plný zážitkov, snehu a možno ďalšej gigantickej gule!
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ TRETÍ: Zápisky z bojiska
Dnešný deň bol plný hrdinských výkonov a úsmevných momentov.
Zelená skupina sa rozhodla presláviť svojou neuveriteľnou snahou dostať sa na hrany. Takou vervou sa do toho pustili, že dokonca zvládli z vleku zhodiť lano – očividne im tá sila nechýba! A hoci sa len raz podarilo splúžikovať (pravdepodobne náhodou), budeme si to pamätať ako historický okamih. Vrcholom dňa však boli ich prvé momenty na pome – po niekoľkých dramatických pokusoch o jazdu sa niektorí odvážlivci rozhodli pokoriť aj fyzikálne zákony a začali trénovať skoky na lyžiach priamo z vleku. Áno, takto sa rodia legendy!
Ružová skupina dnes preukázala ekologické zmýšľanie – zbavili svah jednej ľadovej guľky. Vzhľadom na množstvo kôp, ktoré museli prekonať, to bol hrdinský výkon. Ich oblúky dnes vyzerali takmer ukážkovo, miestami už aj takmer na hranách – preukázali svoje umelecké cítenie.
Bledozelení dnes spravili obrovský krok vpred – postúpili na veľký svah! Sedačková lanovka ich zatiaľ čaká, no zvládli jazdu šikmo svahom. Pre bledozelených je to zlomový moment, ktorý ukazuje, že s odhodlaním na naklonenej rovine sa dá zvládnuť čokoľvek.
Na večeru nás čakala tortila, ktorá bola zaslúženou odmenou po tomto dni plnom námahy. Počasie bolo nádherné – slniečko svietilo, teplota pod nulou, a my sme si to užívali s úsmevom na perách.
Tešíme sa, čo nám prinesie zajtrajšok.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ DRUHÝ: Hľadanie lyžiarok, boj o viazanie a prvé kroky ku carvingu
Ráno sme začali hravo. Hra sa volala „Kde sú moje lyžiarky?“ a pravidlá boli jednoduché: nájdi pár, ktorý vyzerá ako tvoj, a potom sa presvedč, že ti sadne do viazania. Bonusové body boli za presvedčenie samého seba, že je to všetko skutočne tvoje. Hra mala niekoľko kôl, pretože niektorým sa stále darilo zamieňať súperove lyžiarky za svoje. Keď sme prežili túto adrenalínovú rozcvičku, vrhli sme sa na svah.
Prvá skupina (známa aj ako "rodení lyžiari") sa vrhla na malý vlek. Tu sa stali zázraky – lyžiari sa dostali na hranu svojich lyží a vykročili prvý krok ku carvingu. Áno, presne tak, na hranu, nie na kolená. Úspech!
Druhá skupina (pracovne nazývaná „Tí, čo stále niečo vyzúvajú a obúvajú“) absolvovala misiu „Výstup šikmo svahom“. Prebojovali sa k vleku, keď už dosiahli vytúžený vrchol, nasledoval zostup – opäť šikmo svahom. Vyzeralo to trochu ako presun cez Himaláje, ale zvládli to a my sme na nich hrdí.
Tretia skupina, naši pluhoví šampióni, úspešne zvládli spustenie a dobrzdenie do pluhu. Poobede dokonca predviedli majstrovské kúsky – jazdu na jednej lyži. Pravda, tú druhú lyžu niektorí nechtiac „zabudli“ kdesi za sebou, ale aj tak – lyža je len nástroj, nie povinnosť!
Večer bol zasvätený intelektuálnej činnosti. Najprv sme absolvovali prednášku o starostlivosti o výstroj, s dôrazom na správne uloženie lyžiarok do lyžiarne. Ukázalo sa, že ich správne uloženie je kľúčové – inak ráno opäť hráte našu obľúbenú hru „Kde sú moje lyžiarky?“
Následne sme sa podrobne venovali fyzickej príprave. Áno, spätne si myslíme, že nejaké tie drepy a kliky pred kurzom by neboli na škodu. Ale čo už – aspoň máme dostatok materiálu na večerné sťažovanie sa na boľavé nohy.
Takže, deň druhý za nami, prežili sme, poučili sme sa a už sa tešíme, čo nám prinesie zajtrajšok. Možno aj správne uložené lyžiarky!
Dobrú noc a veľa síl, lyžiari!
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
PRVÝ DEŇ
Pozdravujeme vás z prvého dňa lyžiarskeho výcviku vo Vitanovej, kde sa na nás zima vrhla v plnej sile – a my sme jej nemali kam ujsť.
Naša cesta začala hrdinským nástupom do autobusu, ktorý nás s nezlomnou trpezlivosťou viezol smerom k zasneženým dobrodružstvám. Na Sverepci sme si spravili povinnú zastávku.
Vo Vitanovej nás privítal sneh. Veľa snehu. Sneh na strechách, sneh na cestách, sneh v topánkach... jednoducho raj pre každého milovníka zimy.
Po príchode sme sa ubytovali – samozrejme, štýlovo, ako sa patrí na siedmakov. Izby sú presne také, ako by ste očakávali: priestor na spánok, batožinu a prípadné filozofické diskusie o tom, ako sa budeme zajtra učiť brzdiť na lyžiach.
Aby toho nebolo málo, stihli sme si v požičovni vyzdvihnúť lyže a lyžiarky. Výber bol jednoduchý: sadli nám presne tie, ktoré boli ešte voľné. Každý z nás už má svojich nových, drevených partnerov na týždeň plný pádov, pokusov o oblúky a možno aj miernych existenciálnych kríz. Lyže však dnes zostali ticho stáť opreté o stenu, čakajúc na svoj veľký okamih zajtra. Na svah sme ešte nevkročili, pretože predsa treba trochu budovať napätie a pripraviť si svalovicu na inokedey. Zatiaľ sme len vstrebávali zasnežené čaro okolia a pripravovali sa na výzvy, ktoré nás čakajú.
Ale sľubujeme, že zajtra to začne. Takže nám držte palce, prvý deň máme za sebou.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
