Deň šiesty: Správička z posledného dníčka lyžiarskeho výcviku.
Ránko sme si peknučko–krásnučko vyšliapali na samučký vrcholček zjazdovečky, aby sme si urobili gýčové fotečky ako z knižôčky „Lyžovanie pre začiatočníkov“. Chceli sme mať celý dníček na čo spomínať, lebo potom… potom prišla hmlička. Nielen taká obyčajná, ale poriadna mliečna polievočka, v ktorej by sa stratila aj vlastná lyžička.
Legenda (overená asi tak na 37 %) hovorí, že na lanovečke bolo 28 lyžiarikov. V tej hmlíčke sme však videli maximálne tri siluetky a jednu paličku, takže rúčku do ohníčka za to nedáme. Lyžovalo sa však výborne, lebo keď nikto netuší, kam ide, ide sa všade rovnako rýchlučko a s rovnakým entuziazmíčkom. Na obedíku sme si pochutnali na kuracích plátočkoch s ryžou. Brušká boli spokojnučké a tváričky usmiate. Večerôčka nás potešila francúzskymi zemiačikmi, ktoré Francúzsko nikdy nevidelo, ale nám aj tak veľmi chutili.
Zaradenie ružovučkých do prvého družstva prinieslo neskutočné zrýchlenie všetkých zúčastnených lyžiarikov. Pri odovzdávaní lyžiarskej výbavičky sme si vypočuli veľkú pochvalu na lyžovanie našich cíferských žiačikov, ktorú pán – po tom, čo videl naše „majstrovské“ výkony – s vážnou tváričkou považoval za športovú školičku. Dnes mali všetky izbičky okrem jednej plných 10 bodíčkov. Pri večernom rozkaze zožali potlesk úplne všetci účastníci vrátane inštruktorov, zdravotníka, kuchárok a vlekárov.
Zajtra sa už balíme domov a tešíme sa, že vám predvedieme naše lyžiarske majstrovstvá v našom novom lyžiarskom stredisku "Smecisko Juch". Nevieme, či nám bude stačiť, keďže sme taaakí dobručkí, preto si dovoľujeme poprosiť o zasneženie aj severnej stranôčky. Pre istotku.
A na záver motto tohtoročného kurzíčku: Nesmejte sa, každý raz začínal. 1
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
Poznámky pod čiarou:
1 V jeden chýrny večer sme pozerali video z lyžovania. Bol zaznamenaný pád pani učiteľky. Väčšina žiakov sa smiala. Jeden žiak však nevedomky, že išlo o pani učiteľku vyhlásil tento výrok.
Deň piaty: Správa z lyžiarskeho výcviku – oficiálny report zo svahu (takmer športový)
Ráno nás privítala zjazdovka v tvrdej pretekárskej úprave, skôr ľadová aréna než rekreačný svah. Adaptácia prebehla okamžite – pani inštruktorka predviedla ukážkový tandemový presun zhora, keď svoju zverenkyňu bezpečne dopravila dolu svahom v náručí a na chrbte, pričom nepoužila padák. Disciplína zatiaľ nie je zaradená do svetového pohára, no technická známka by určite bola minimálne 9,5.
Na veľkej lanovke dnes absolvovalo výškový tréning 24 výborne pripravených lyžiarov. Rýchlostné parametre jazdy sa pohybovali na hranici fyzikálnych zákonov, čo malo za následok, že niektorým pretekárom vypadla pätka viazania – jasný dôkaz maximálneho nasadenia.
Obed bol zostavený v duchu športovej výživy: brokolicový krém s krutónmi ako zahriatie svalstva, segedínsky ako hlavný energetický príjem a mäkučká knedľa ako ideálny sacharidový finiš.
Popoludní sme nastúpili na dažďový tréning, ktorý preveril nielen techniku oblúkov, ale aj psychickú odolnosť pretekárov. Lyžiarske okuliare sa pokryli dažďovými kvapkami, ktoré výrazne znížili viditeľnosť – miestami sme jazdili skôr podľa intuície než podľa terénu. Tento tréning bol zameraný na orientáciu v zhoršených podmienkach a testovanie vodoodolnosti výstroja. Niektoré bundy obstáli, iné boli preradené do kategórie „po sezóne“. Ojedinele sa vyskytli aj "prepotené nohavice" od mokrej lanovky.
Večera v podobe penne s kuracím mäsom a syrovou omáčkou doplnila energiu po náročnom dni. Povolenie večerných návštev vyvolalo emócie hodné finále majstrovstiev sveta – burácajúci aplauz, ovácie a standing ovation.
Lyžiareň je už dva dni v súťažne upratanom stave, čo považujeme za stabilný výkon na úrovni elitných tímov. Bodové hodnotenie izieb: všetky izby dosiahli 8 bodov, izba číslo 9 vybojovala 9 bodov a dokonalých 10 bodov získala izba číslo 6 – čistý upratovací hetrik.
Výrazné zlepšenie zaznamenal aj náš pán zdravotník, ktorý dosiahol výkon 250 metrov za 4 sekundy. Podľa neoficiálnych zdrojov ide o kombináciu šprintu, zjazdu a teleportácie.
Podľa našich lyžiarov zajtra zaradíme do lyžiarskej choreografie nové prvky ako chlór, zinok a „magnát“. Trénerský tím zatiaľ dolaďuje taktiku, no očakávame vysoké bodové hodnotenie aj silný divácky zážitok.
Pokračujeme zajtra. Forma rastie, tempo sa zvyšuje a humor drží stabilnú líniu.
PS. Máme len jeden záber z lyžiarne, pretože všetci športoví fotografi sú na Majstrovstvách Európy v krasokorčuľovaní.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
Deň štvrtý – romantika v hmle, rezeň v žalúdku a pizza na obzore
Ráno nás privítala hmla taká hustá, že by sa dala krájať. Slniečko sa však nevzdalo a občas sa cez ňu predralo, akoby nám chcelo povedať: „Nebojte sa, som tu… len trochu hanblivé.“ Na svahu bol menčester hodný katalógu a zjazdovka v takej kvalite, že vydržala celý deň – čo je malý zázrak, skoro ako suché ponožky po celom dni lyžovania.
Pády sme minimalizovali na minimum, čo v preklade znamená, že sa padalo len vtedy, keď to malo umelecký alebo pedagogický význam.
Na obed prišiel legendárny rezeň – chrumkavý, poctivý a taký dobrý, že by si zaslúžil vlastnú oslavnú pieseň. Po ňom nasledovala vychádzka do dediny, výstup na kalváriu (test fyzickej kondície a psychickej odolnosti v jednom) a spontánna guľovačka so zdravotníkom, ktorý si tak preventívne overil vlastnú pohotovosť.
Silný didaktický moment nastal, keď inštruktorka zaregistrovala žiaka sediaceho v snehu a zaznela pamätná veta:„Postav sa, ak tam chceš sedieť.“ Filozofická myšlienka dňa, ktorá sa zapíše do dejín lyžiarskych výcvikov.
Nasledovali radovánky v snehu, nákup v Coop Jednote (kde sme objavili, že hladní ľudia robia veľmi zaujímavé nákupné rozhodnutia) a dramatický šprint na chatu, aby sme ju stihli ešte pred západom Slnka. Bežali sme ako Forrest Gump – len sme mali od začiatku cieľ: bola ňou výborná večera.
A tá stála za to. Pizza. Horúca, voňavá, dokonalá bodka za dňom, ktorý mal všetko: hmlu, slnko, sneh, rezeň, smiech aj trochu tej horskej romantiky.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorov
Deň tretí: Denný report z lyžiarskeho výcviku – Snow edition deluxe
Do rána nám pribudlo skromných 5 cm snehu a keďže počasie dnes zjavne podpísalo zmluvu na full-time performance, sneženie pokračovalo celý deň. Svah sa premenil na autentickú alpine experience, ktorú by pokojne mohli zaradiť do propagačných materiálov. Všetci účastníci už dnes ovládajú paralelné postavenie lyží – áno, aj tí, o ktorých sme ešte včera mali isté pochybnosti.
Gastrosekcia dňa nesklamala: na obed rizoto (Italian vibes v školskom remixe) a na večeru palacinky – čistý comfort food, ktorý výrazne prispel k regenerácii tela aj ducha.
V skupine ružových sa odohrala nezabudnuteľná turniket episode. Nie rozdelenie pred a za – to by bolo príliš jednoduché. Jedna noha ostala pred turniketom, druhá za. Telo síce fyzicky prítomné, ale mentálne rozdelené na dve časové pásma. Bonusový level bol dosiahnutý, keď sa podarilo navliecť lyžiarku priamo na turniket, čím vznikla situation na pomedzí športu, umenia a technickej poruchy.
Zelení a neónoví predviedli hadíka na úrovni synchronized skiing. Plynulý presun celým svahom bez zastavenia, čistý flow a ukážkový teamwork. Pravda, nie každému sa podarilo pripojiť na koniec hadíka. Dôvody zatiaľ skúmame – buď išlo o rozdielnu rýchlosť vláčika (hadíka), alebo dotyčný omylom nastúpil na "osobák", zatiaľ čo zvyšok partie už fičal v rýchliku.
Každú jazdu lanovkou smerom hore nám spríjemňovala legendárna Zelená vlna Rádia Expres. Celý deň sme počúvali nekonečný dopravný podcast o poľadovici, skrížených kamiónoch a kolapse infraštruktúry naprieč Slovenskom. Bolo až surrealistické počúvať o apokalypse na cestách, zatiaľ čo my sme sa nachádzali v rozprávkovo zasneženej krajine bez jediného kamióna.
Nakoľko snehu bolo viac než dosť, niektorí si vyskúšali aj freeride – čistý adrenaline rush. V dnešných white-out podmienkach bolo miestami náročné určiť, kde končí zjazdovka a kde začína nekonečná snehová pokrývka, ale orientačný zmysel (a šťastie) fungovali spoľahlivo.
A hoci sme celý deň poctivo natáčali, kamera bola pustená takmer nonstop a vznikali zábery hodné celovečerného dokumentu. Nemáme ani jeden jediný záznam. Dôvod? Zle založená pamäťová karta. Classic production fail. Pamäť máme plnú… ale len tú vlastnú.
V noci sa spalo výborne. Dokonca až tak kvalitne, že niektorí účastníci takmer zaspali aj na raňajky. Regenerácia level: expert.
Dnes to bola čistá slayáda. Pokračujeme zajtra. Stay tuned.
Open AI, team of instructors, vacationists
Deň druhý spolu s dňom prvým
Vo Vitanovej čas plynie rýchlejšie než lyžiar po menčestri – ani sme sa nenazdali a bol tu druhý deň lyžiarskeho výcviku. Cesta autobusom cez najdlhší tunel na Slovensku, tunel Višňové, prebehla bez komplikácií. V sprievode krásnej zasneženej krajiny sme docestovali do Vitanovej. Jediné, čo nás mierne zaskočilo, bolo obrovské množstvo snehu. Ešteže sme mali dobrú zimnú obuv. Záťaž v podobe ťažkých kufrov, lyží a lyžiarok nás neohrozila pri prechode snehom.
Pôvodný plán písať správu sme rýchlo prehodnotili – prednosť dostalo testovanie lyžiarskeho oblečenia priamo v teréne, teda po kolená v snehu. Výsledok? Oblečenie obstálo… niektoré kúsky však museli absolvovať sušiacu kúru pomocou fénu.
O hlad rozhodne núdzu nemáme. Včera večer nás potešilo kuracie soté, dnes na obed bravčové a deň sme symbolicky uzavreli tortilou s kuracím mäsom a čerstvou zeleninou. Energia na svahu je teda zabezpečená.
A teraz správa, ktorá sa zapíše do histórie našich lyžiarskych výcvikov: nemáme ani jedného nelyžiara. Všetci sa už dokážu dostať na svah – niektorí elegantne lanovkou, iní s rešpektom pomocou vleku. Každopádne, hore sa dostanú všetci. Dole… to už je iný príbeh.
Celú noc snežilo a do rána pribudlo približne 20 cm čerstvého snehu. Do rozprávkového rána nás zobudil zvuk ratraka, ktorý nám pripravil dokonalý menčester. Výsledok? Radosť z lyžovania, úsmevy pod helmami a pocit, že lepšie to už ani nejde.
A ak áno… dáme vedieť zajtra.
Open AI, "koľekťiv" inštruktorovov
