Dobré ráno milí žiaci, kolegyne a kolegovia, Vážení rodičia,
30. jún 2023 je posledný deň školského roka. Čisto štatisticky sa rovná jeden školský rok v priemere 950 vyučovacím hodinám. Teoreticky: 950 hodín, z ktorých som mohol mať strach / alebo na ktoré som sa mohol tešiť. 950 hodín, v ktorých som mal možnosť stratiť / alebo v ktorých som mal možnosť získať. 950 hodín kedy som mal možnosť niekoho potešiť / alebo aj nie. 950 hodín, kedy som mal možnosť ...... Rozhodnutie o tom, ako som tento čas využil bolo v rukách každého jedného v nás. Výsledok našich rozhodnutí z veľkej miery definuje naše dnešné pocity. Osobne to vnímam tak, že u drvivej väčšiny z nás prevláda radosť s pocitom, že sme získali a potešenie, že sme sa so získaným podelili. A našu radosť navyše umocňuje zaslúžené školské voľno najbližších 2 mesiacov.
Každá radosť niečo stojí. Keď by som nahádzal všetky vyučovacie hodiny školského roka do veľkého hrnca, pokojne by som mohol prirovnať vyučovanie variacej sa vode. Ako to myslím? O tom nám povedia zemiaky, vajíčka a kávové zrná.
Zemiaky, vajíčka a kávové zrná
Jedného dňa sa dcéra sťažovala svojmu otcovi, že je jej život nešťastný, a že netuší, či zvládne ďalej pokračovať. Bola už unavená z neustáleho prežívania a bojovania s náročnými úlohami a vzťahmi v škole. Bola vyčerpaná, že zakaždým, keď vyriešila jeden problém, objavil sa druhý.
Jej otec, kuchár, ju zobral do kuchyne. Naplnil tri hrnce vodou a položil ich na vysoký oheň. Okamžite, ako začala voda vrieť, do prvého vložil zemiaky, do druhého vajcia a do tretieho pomleté kávové zrná. Potom nechal tieto tri ingrediencie variť. Jeho dcéra ho nervózne a zvedavo pozorovala, nedočkavo premýšľala, čo spraví ďalej.
Po 20 minútach vypol horáky. Z prvého hrnca vybral zemiaky a položil ich do misky. Vajíčka vložil do ďalšej misky. A kávu nalial do hrnčeka.
Potom sa konečne otočil na svoju dcéru a opýtal sa: ,,Dcéra moja, povedz mi, čo vidíš.“
,,Vidím zemiaky, vajíčka a kávu,“ odpovedala.
,,Pozri sa bližšie,“ povedal, ,,a dotkni sa zemiakov.“
Spravila tak, ako jej povedal. Dotkla sa zemiakov a uvedomila si, že sú mäkké. Otec ju potom vyzval, aby rozbila vajíčka. Spravila aj to a chvíľu hľadela na vajcia uvarené na tvrdo. Nakoniec ju požiadal, aby si odpila z kávy. Jej aróma vyčarila dcére na tvári úsmev.
,,Otec, čo to ale znamená?“ opýtala sa nechápavo.
A on vysvetlil, že aj zemiaky, aj vajíčka, aj kávové zrná si museli prejsť rovnakou nepriazňou osudu – vriacou vodou. Avšak každý reagoval inak.
Zemiak, ktorý bol pôvodne tvrdý a silný, sa vo vriacej vode stal slabým a mäkkým. Vajíčko, ktoré bolo na začiatku krehké a jeho tekuté vnútro chránila tenká škrupina, sa po stretnutí s vriacou vodou stalo silnejším a tvrdším. Kávové zrná však boli jedinečné. Po vystavení vriacej vode zmenili vodu a vytvorili niečo nové.
,,Ktoré si ty?“ opýtal sa odrazu otec. ,,Keď ti na dvere zaklope nešťastie, ako sa zachováš? Si zemiak, vajíčko alebo kávové zrnko?“
V našom živote sa okolo nás a nám deje veľa vecí. Veľa z nich je zlých, veľa z nich je dobrých. No musíme si zapamätať, že nie je dôležité, čo sa deje naokolo nás, dôležité je, čo sa deje nám, aké rozhodnutia robíme my, aké rozhodnutia robím ja. Môžeme sa veľmi ľahko zmeniť. Zo silných sa môžu stať slabí. Zo slabých, naopak, silní. No najlepším spôsobom, ako sa vyrovnať s náročnými úlohami, či nešťastím nie je zmeniť seba, ale zmeniť nešťastie na niečo pekné.
A ktoré z týchto troch vecí sme boli počas tohto školského roka my? Boli sme zemiak, vajíčko alebo kávové zrnko?
Tak, milé zemiačiky, vajíčka a kávové zrnká, želám Vám krásne zaslúžené prázdniny, dávajte na seba pozor, rozdávajte okolo seba radosť. Poriadne si oddýchnite od školy a nezabudnite, že po prázdninách pokračuje ďalší školský rok. A na jeho začiatku, tak ako vždy v našom živote, budú naše rozhodnutia o tom, ako prežijem školský rok, opäť v našich rukách.
Ďakujem. PaedDr. Pavol Sagan
