Prvé roky školy – keď je „obyčajná“ činnosť zrazu ťažká
Nástup do školy prináša dieťaťu úplne nový svet. Zrazu treba sedieť, počúvať, počkať, kým príde na rad, dokončiť úlohu, sústrediť sa na jednu činnosť a zvládnuť aj to, že nie všetko je okamžite zaujímavé. A práve tu sa môže ukázať rozdiel medzi svetom digitálnej zábavy a svetom školy.
Digitálny obsah je často rýchly, pestrý a neustále prináša nový podnet. Škola však potrebuje aj opak – spomalenie, čakanie, opakovanie a vytrvalosť. Nie je preto prekvapujúce, že niektoré deti môžu mať problém vydržať pri úlohe, ktorá im neprináša okamžitú odmenu.
„Ja sa nudím.“ Jedna z viet, ktorú dnes rodičia a učitelia počúvajú často. Nuda však nie je diagnóza. Dieťa, ktoré je zvyknuté na neustály prísun podnetov, môže mať spočiatku problém vydržať pri pokojnej činnosti. To však neznamená, že mu musíme okamžite ponúknuť ďalší podnet. Práve naopak. Je potrebné postupne trénovať schopnosť vydržať aj vtedy, keď činnosť nie je okamžite zábavná. Malé kroky fungujú lepšie ako veľké zákazy Ak dieťa vydrží pri čítaní päť minút, nemusíme od neho zajtra požadovať polhodinu. Môžeme začať piatimi minútami a postupne pridávať. Rovnako pri kreslení, stavebnici, spoločenskej hre či domácej úlohe.
Dôležité je učiť dieťa: „Nemusíš sa baviť každú sekundu. Niektoré veci jednoducho chvíľu trvajú.“
Čo môžu urobiť rodičia?
- zaradiť pravidelný čas bez obrazoviek,
- podporovať čítanie, kreslenie, stavanie a tvorenie,
- hrať sa s deťmi spoločenské hry,
- chodiť von bez toho, aby bol telefón hlavnou atrakciou,
- nechávať deti dokončiť začatú činnosť,
- postupne predlžovať čas sústredenia.
A hlavne – neporovnávajme.
Nie každá ťažkosť s pozornosťou znamená ADHD a nie každé živé dieťa má poruchu pozornosti. Ak sú problémy výrazné, dlhodobé a zasahujú do fungovania dieťaťa doma aj v škole, patrí ich posúdenie odborníkovi. Digitálne prostredie môže ovplyvňovať naše návyky a spôsob trávenia času. Nie je však správne pripisovať mu automaticky každú ťažkosť, ktorú dieťa má.
Cieľom nie je vychovať dieťa bez obrazoviek. Cieľom je vychovať dieťa, ktoré dokáže fungovať aj bez nich.
Čomu sa skúste vyhnúť
- okamžitému ponúkaniu obrazovky vždy, keď sa dieťa začne nudiť,
- očakávaniu, že dieťa vydrží pri náročnej úlohe dlhý čas bez prestávky,
- porovnávaniu jeho pozornosti s inými deťmi,
- automatickému pripisovaniu každej ťažkosti s pozornosťou technológiám.
Ďakujeme za pozornosť. Opäť píšeme aj pár otázok na zamyslenie a pár úloh...
3 otázky pre rodiča:
- Vie moje dieťa vydržať pri činnosti, ktorá nie je okamžite zábavná?
- Má každý deň priestor na voľnú hru?
- Dokážem mu dopriať chvíľu nudy bez toho, aby som ju okamžite „vyriešil“?
Tri malé úlohy na tento týždeň
„Skúsme každý deň 10 minút pokojnej činnosti bez obrazovky.“
„Vyberme jednu činnosť, ktorú dieťa dokončí aj napriek tomu, že ho po chvíli prestane baviť.“
„Keď dieťa povie ‚nudím sa‘, skúsme najprv odpovedať: ‚Tak poďme zistiť, čo vymyslíš.‘“
