P.B.O, M.K.C, J.K.M, G.P.C, S. Ch.Vitanovský:
Zlyžuj ho!
Zleteli červení z parkoviska, tiahnu na vlek,
ponad penzión, ponad rovné polia;
preleteli ružoví po zjazdovke, cez tú šíru zamrznutú vodu,
sadli tam za pomedzím Vitanovského rodu.
Duní hora a oblúk za oblúkom sa valí,
na nej svietia žltí a každý sa baví.
Rastom sú ako jedle, pevní ako skala,
zdalo by sa ti, že ich jedna mater mala.
To lyžovanie, tí pyšní inštruktori, chutné stravy,
to slasť, to kolíska lyžiarov slávy.
Inštruktorský rod poslal ich do slávneho zjazdu,
aby predviedli svoju krasojazdu.
Oni čelom nebijú, z nôh občas padajú,
ale pravda je, že sa radujú.
Husté snehu kúdoly po svahu valia sa,
svah sa lyžiarov pádmi otriasa.
Na vysokom brale zablysla sa strela,
lyža sa napružila a na nohu udrela,
a jedným veľkým tlakom lyžu odopäli,
a jeden strašný výkrik ústa im vydali:
„Hoj zlyžuj ho!" kríkla družina cíferská odrazu
a skipass zasvietil v pästi bo lyžoval k Vlhovej obrazu.
„Zlyžuj ho“ kríkla a razom na svahu sa metá:
To ti na váš výcvik naša odveta.
Hoj, zlyžuj ho! svahom môjho rodu,
kto siahne na sneh a zmení ho na vodu.
A čo len palicu dáš v tom zjazde divokom:
Lyžuj ty len, a voľ byť ako nebyť lyžiarom.