DEŇ ŠIESTY: Úspechy na všetkých frontoch
Dnes to prišlo – všetci sme lyžovali! Po týždni pádov, vstávaní a občasného zúfalstva sme konečne ukázali, že na zjazdovkách už nie sme stratení. Rozdiely medzi nami boli také malé, že bez farebných rozlišovačiek by sme netušili, kto patrí do akého družstva.
Na obed nás čakalo vrcholové jedlo každého výcviku – vyprážaný syr, ktorý nás doplnil energiou na popoludňajšie jazdy. Večer sme sa rozmaznali špagetami, ktoré zmizli z tanierov rýchlejšie, ako by ste stihli povedať „lyžovačka“.
Hotovo – dnes večer budeme zaspávať s úsmevom na tvári a s pocitom, že vieme všetci lyžovať. A to je najlepší výsledok, aký si mohli naši inštruktori priať!
S pozdravom,Vaši už takmer profesionálni lyžiari.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ PIATY: Reportáž zo svahu
Takže... čo vám poviem? Kreativita už mierne mrzne, podobne ako naše tváre na lanovke, ale pokúsim sa: všetci lyžujú. Fakt. Dokonca už aj tí, ktorí sa ešte pred pár dňami na lyžiach tvárili ako bambusové tyče vo vetre, teraz elegantne brázdia svahy. Pádov je málo, čo je na jednej strane super, ale na druhej strane, kde je dráma? Kde je šou?
Sneh mizne rýchlejšie ako čipsy na večernej párty, no slniečko svieti tak krásne, že aj inštruktori vyšli z lyžiarskych búnd a prepli na "modrú fashion kolekciu jar/zima." Strmý svah, kedysi náš najväčší nepriateľ, sme zrazili na kolená. Už nám pripadá, že je to len mierne zvlnená lúka. My teraz brázdime v rýchlostiach, ktoré by u niektorých prekonali aj povolenú rýchlosť v obci.
Základné detaily pilujeme ako Michelangelo svoje sochy – postoj, palice, hrany – veď kto by nechcel vyzerať ako profík?
A teraz k tomu, čo všetkých najviac zaujíma: večera. Pizza. Stačí? Večerný rozkaz bol opäť s prekvapením. Dostali sme jabĺčko pre zdravie a Monte pre šťastie. (Lebo čokoládová dobrota je vždy odpoveď na všetko.)
Na záver pozitívne správy: lyžiarky v lyžiarni zoradené ako vo vojenskej formácii, izby upratané tak, že by aj hygiena zaplakala od dojatia. Dokonca niektoré izby už pokorili 10-bodovú métu. Klobúk dole!
A tak pokračujeme v našej lyžiarskej misii. Zatiaľ bez väčších karambolov a s Monte v žalúdku. Ešte dva dni a pomaly budeme môcť organizovať vlastný Svetový pohár.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ ŠTVRTÝ – Paralelné sny a cúvanie bez "späťákov"
Cúvanie dozadu v prvej skupine stále nefunguje – chýbajú nám spätné zrkadlá, a parkovacie senzory nám v snehu vypovedali službu. Druhá skupina už rýchlostne atakuje prvú, evidentne nepochopili, že toto nie sú preteky Formuly 1. Tretia skupina nás všetkých šokovala – lyžujú už v paralelnom postavení lyží! (Áno, počujete správne, už si nekrížia špičky každé tri sekundy).
Dnes nám lyžiarske nebo prialo – spoznávali sme krásy Vitanovej a dokonca sme si trúfli aj na iný kopec, ako je naša zjazdovka. Výsledok? V snehu po nás zostali stopy... a sem-tam aj nejaký ten odtlačok tela. Krásne slnečné počasie nám vyčarilo úsmevy na tvárach.
Večer sme doplnili zásoby a triumfálne sa vrátili do základného tábora, kde na nás čakala kráľovská večera – tortilla.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ TRETÍ: Pokrok v pohybe aj v poézii
Dnes sme sa definitívne rozlúčili s malým vlekom – ďakujeme mu za všetky tie príležitosti, pri ktorých sme sa naučili, že pád na rovine bol len prípravou na veľké veci. Strmý svah sme zdolali s odhodlaním a nasadením.
Prvá skupina už zvláda lyžovanie na úrovni inštruktora – teda lyžovanie vzad. Druhá skupina sa precvičovala v prenášaní váhy na jednej lyži, čo síce vyzerá ako akrobatický prvok, ale je to vraj vážne užitočné. Tretia skupina má na konte špeciálnu zručnosť: dokážu padnúť a vstať tak rýchlo, že si to inštruktor ani nevšimne. Niekto by to nazval tréningom na ninja bojovníka, my to nazývame praxou života.
Vlekára sme samozrejme ukecávali, aby nás po záverečnej ešte pustil na jednu poslednú jazdu. A hoci na začiatku rezolútne tvrdil „nie“, nakoniec sa jeho srdce obmäkčilo (alebo sme ho totálne unavili), takže sme si tú vytúženú jazdu naozaj vybojovali.
Poobede sme si dopriali fašiangové šišky, ktoré okamžite zmiernili všetky svalovice a doplnili nám motiváciu bojovať ďalej. Na večeru nás čakali čučoriedkové buchty, ktoré boli tak dobré, že sme na chvíľu zabudli na všetky pády a boje s vlekom.
Večerný program bol netradičný. Okrem tradičného videa z nášho lyžovania bol obohatený o vysoký umelecký zážitok. Žiak 8. ročníka nám recitoval „Mor ho!“, pričom pri zmienke o cárovi sa dramaticky obracal na jedného konkrétneho účastníka. Ak doteraz nebolo jasné, kto je na lyžiarskom cár, po tomto vystúpení už nikto nemal pochybnosti.
Zajtra nás čakajú ďalšie výzvy – možno budeme skúšať lyžovať poslepiačky alebo v tandeme, kto vie.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ DRUHÝ: Výšky nás vábia a večera mizne
Druhý deň na svahu sme strávili tam, kde to naozaj stojí za to – na veľkom svahu. Vábenie výšok bolo jednoducho príliš silné na to, aby sme sa zdržovali na malej pome. Väčšina z nás sa teda s vervou pustila do „veľkej hry“. Niektorí úspešnejšie, iní s trochu osobnejším spoznávaním snehu.
Dnes nás dokonca navštívila vyššia inštancia – pán riaditeľ! Jeho návšteva bola čisto pracovná, no zdá sa, že nádherné azúrové nebo a výhľady na Západné Tatry ako z obrázku mu predsa len spríjemnili deň.
Po večeri sa len tak zaprášilo – tety kuchárky sotva stíhali nakladať ďalšie porcie. Hlad bol silný súper, ale tím kuchyne je silnejší! A teraz už len čakáme na večernú predpoveď počasia. Ak to zajtra bude také pekné ako dnes, už teraz sa tešíme na zajtra.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
DEŇ PRVÝ: Dobrodružný štart vo Vitanovej
Dnes sme dorazili do Vitanovej – miesta, kde čas plynie o niečo pomalšie a vzduch je taký čerstvý, že nám skoro zamrzli pľúca. Hneď po príchode sme sa rozhodli preskúmať okolie a objavili sme nádhernú malebnú cestičku v lese. Stromy šumeli, sneh jemne vŕzgal pod nohami, no idylka ako z rozprávky!
Po výlete do prírody sme si v požičovni zaobstarali dva lopáre, ktoré sa okamžite stali hlavnou atrakciou dňa. Ako prví sa na ne odvážne posadili učitelia – s kopou smiechu a zábavných výkrikov sa spustili dole svahom, pričom dokázali, že aj dospelí si vedia užiť detskú radosť. Po nich prišli na rad žiaci, ktorí sa spúšťali po dvojiciach. Kombinácia rýchlosti, snehu vo vlasoch a spoločného smiechu nás všetkých naladila na tú správnu lyžiarsku atmosféru.
Neskôr sme si ešte požičali lyže – síce nám to zatiaľ ide trocha v štýle „pomaly ďalej zájdeš,“ ale veríme, že do konca týždňa zvládneme aj nejaké ladné oblúčiky.
Na večeru nás čakalo chutné rizoto, ktoré zmizlo z tanierov rýchlosťou blesku. Niektorí si dokonca dali aj dupľu – vraj pre istotu, aby mali dosť energie na ďalší deň.
Ubytovali sme sa v príjemnom penzióne a po celodennom pohybe nám posteľ pripadala ako obláčik. Tešíme sa na zajtrajšie dobrodružstvá a sme zvedaví, čo ďalšie nám tento týždeň prinesie.
OpenAI. , "koľekťiv", inštruktorov
